Ako ste sa dozvedeli o našej stránke?
Z letáku Spoločnosti za zdravý sexuálny život - [34%]
Od svojho ošetrujúceho lekára - [30%]
Z novín, časopisov a médii - [36%]
Počet hlasov: 15762
Zmeny v sexuálnom živote sú očakávateľné už po štyridsiatke, viac však po 45 roku života. So stúpajúcim vekom, klesá hladina mužských pohlavných hormónov. Muž bez závažnejších ochorení v dobrej telesnej a duševnej kondícii je schopný kvalitného sexuálneho života.

Keďže neexistujú presné údaje výskumu na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva Slovenska, uveďme si niektoré údaje o častosti pohlavných stykov na základe národného prieskumu sexuálneho správania obyvateľov Čiech: Obvyklá častosť pohlavných stykov s partnerom je najvyššia vo vekovej kategórii 18–29-ročných mužov vyše 11-krát za mesiac, potom nasledujú 30–44-roční - v priemere takmer 10 pohlavných stykov za mesiac, v kategórii 45–59-ročných takmer 7-krát za mesiac a napokon nad 60 rokov necelých 4-krát za mesiac. Potreba sexuálneho vybitia je však stále pomerne vysoká, i keď aj táto s postupujúcim vekom klesá. Táto potreba je u mužov najvyššia vo vekovom období medzi 18 a 29 rokom - 82 %, vo vekovej kategórii 30–44-ročných mierne klesá - na 77 %, potom vo veku 45–59-rokov opäť mierne stúpa na 79 % a po 60-tke rapídne klesá na 48 %. Z výskumu je ale úplne jednoznačné, že muži a ženy, ktorí žijú v partnerskom vzťahu, si udržujú aj svoje sexuálne aktivity, a to aj vo vyšších vekových kategóriách: 98 % 30–40-ročných, 97 % 45–59-ročných a 82 % respondentov nad 60 rokov. Tieto zistenia českých kolegov sú plne v súlade so závermi výskumov na reprezentatívnych súboroch obyvateľov USA, Austrálie, Veľkej Británie a Francúzska.

Muži aj ženy sú sexuálne najaktívnejší práve vo veku medzi 20 až 45 rokov, ale aj tú skutočnosť, že v neskoršom veku, t. j. po 60 rokoch života sexualita vonkoncom nevyhasína, ako si to mnohí mylne predstavujú, ale dvojice žijúce v partnerskom vzťahu majú pohlavný styk s priemernou častosťou viac ako 3-krát za mesiac. Spravidla chuť mužov k pohlavnému styku prevažuje nad chuťou žien, čo súvisí so všeobecnými odlišnosťami medzi mužmi a ženami, ktoré sú tak biologického ako aj psychosociálneho charakteru. Mnohí odborníci pripisujú tento rozdiel práve vyššej produkcii mužského pohlavného hormónu, testosterónu. V populárnej publikácii autorov Allana a Barbary Peaseovcov, ktorá sa zaoberá vedeckým vysvetlením rôznych rozdielov medzi mužmi a ženami, sa okrem iných dočítame, že časť mozgu zvaná hypotalamus, ktorá je aj centrom pre sexuálne správanie, je u väčšiny mužov väčšia ako u žien, homosexuálov a transsexuálov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, a navyše z faktu, že muži majú 10 až 20-krát viac testosterónu ako ženy, autori považujú za úplne jasné, že mužská sexuálna potreba je taká silná. Skutočnosť je ale taká, že sila túžby po sexuálnych aktivitách je premenlivá, so zmenami vo väčších aj v menších časových intervaloch. U niektorých dvojíc môžu takéto zmeny spôsobiť aj problémy. Muža okolo štyridsiatky napr. môže prekvapiť vzostup sexuálnej aktivity jeho manželky vekom taktiež okolo štyridsiatky a to najmä ak predtým svojmu mužovi zazlievala jeho častejšie domáhanie sa intímností. Zástancovia sociobiologického prístupu, ktorý spočíva v aplikácii evolučnej biológie na sociálne správanie živočíchov, vrátane človeka, vysvetľujú tento jav blížiacou sa menopauzou, čo ženy vedie k znásobeniu vlastných sexuálnych aktivít, aby, a to už opäť z biologického hľadiska, mohli byť ešte na poslednú chvíľu oplodnené a aby mohli ešte vynosiť a vychovať dieťa. Dosť na tom, vo veku nad štyridsaťpäť nastávajú v sexuálnom správaní mužov určité charakteristické, zovšeobecniteľné zmeny. Ľahšie sa vzdávajú svojho sexuálneho cieľa a ľahšie si volia hoci aj nesexuálne náhradné aktivity. Samozrejme, ak je muž zvyknutý na určitý svoj sexuálny štandard, ktorý z istých dôvodov (napr. dlhodobejšie odlúčenie od partnerky, choroba manželky či partnerky, zážitok odmietnutia pri snahe nadviazať intímny kontakt, a pod.) nemôže byť naplnený, v pomerne vysokom percente prípadov odvádza svoje sexuálne napätie masturbáciou. Podľa už citovanej publikácie „Sexuální chování v ČR situace a trendy, vo veku 30 až 44 rokov masturbuje vyše polovica mužov, vo vekovej kategórii 45–59 rokov 46 % a vo veku nad 60 rokov 28 %.

Ďalšou charakteristikou sexuálnej reaktivity mužov zrelého veku je nižšia vzrušivosť. Je známym faktom, že boli časy, na ktoré nejeden muž nostalgicky spomína, keď stačilo len pomyslieť na vzrušujúce dievča alebo stačili letmé dotyky napríklad pri tanci a erekcia sa už rozbiehala. Proste s vekom pribúda aj potreba intenzívnejších a dlhšie pôsobiacich podnetov k tomu, aby sa pohlavný úd stoporil a navyše aj citová podpora. Do popredia sa totiž dostáva aj potreba citov, potreba láskyplného vzťahu, potreba vzájomnosti. Táto zmena vyplýva z faktu, že stoporenie pohlavného údu prebieha prostredníctvom dvoch centier: prvým je mozgové sexuálne centrum a druhým je centrum v bedrovej časti miechy (preto môže aj úraz chrbtice v tejto oblasti vyvolať poruchy alebo stratu erekcie). Sprievodným javom pribúdajúceho veku je aj menšia pevnosť, nižšia spoľahlivosť a kratšie trvanie stoporení. Ešte šťastie, že s pribúdajúcim vekom pribúda aj trpezlivosť, neskoršie aj viac času pre seba, a tak neprekáža tak veľmi, keď po prípadnej strate erekcie treba začať s priamym dráždením penisu od začiatku. Aj v tejto súvislosti veľmi dobre padne vzájomné poznanie citlivých miest, ktorých dráždenie osvedčeným spôsobom spravidla dovedie k erekcii.

Vek má významný vplyv aj na ejakuláciu, t. j. na výron semena. Treba počítať s tým, že v staršom veku môže byť muž schopný ďalšieho pohlavného styku neraz až po niekoľkých hodinách, ba až na druhý deň, alebo zase ráno, keď sa pohlavne stýkal večer. Zdravý mladý muž je schopný mať pohlavný styk s jednou partnerkou pri jednej príležitosti v priebehu 24 hodín maximálne päťkrát za sebou. Pri šiestom pokuse už spravidla neuspeje (ojedinelé výnimky pripúšťame), avšak jeho schopnosť realizovať ďalší pohlavný styk sa môže obnoviť pri novej partnerke.

Ďalšou osobitosťou pohlavného života vo vyššom veku je potreba dlhšieho času, dlhšie trvajúceho dráždenia na spustenie ejakulácie. Táto skutočnosť ženám spravidla nevadí, najmä ak sú multiorgastické, t. j. ak sú schopné pri jednom spojení opakovane dosahovať orgazmus. Takéto ženy si pochvaľujú starších partnerov hovoriac, že „styk so starším mužom má svoje zvláštne čaro“. Tento istý jav ale môže pôsobiť aj rušivo. Žena si napríklad môže domýšľať, že pre muža nie je dostatočne atraktívna, že ho už nevzrušuje tak ako v minulosti alebo že jej manžel má azda milenku... Na sexualitu muža vo veku strednej, najmä však staršej dospelosti majú vplyv aj mnohé také faktory, ktoré v mladšom veku nemali až taký veľký význam. Isteže, úplná väčšina mužov citlivo reaguje na prvé zlyhanie v sexuálnom živote, v dôsledku čoho sa až nutkavým spôsobom objavujú myšlienky týkajúce sa začínajúceho konca vlastnej sexuálnej kariéry. Takmer s istotou možno povedať, že ženy väčšinou nepripisujú takémuto zlyhaniu hneď taký veľký význam ako muži a že by im vôbec nepadlo za zlé, keby muž pokračoval v maznaní sa s nimi aj mimo pohlavného styku. Len 10 až 15 % z nich vyhľadá pomoc odborníka.


Veríme, že pomocníkom pri pochopení či vyriešení Vášho problému može byť aj kniha PhDr. Roberta Máthé "Návrat normálneho sexuálneho života – Muž po štyridsiatke a sexualita", z ktorej vyššie uvedený text pochádza. Knihu si môžete objednať na e-mailovej adrese: .

Copyright © 2003-2014 Spoločnosť za zdravý sexuálny život, designed by creoneo