Len jeden z desiatich mužov s ED ide k lekárovi.
Príčiny:
- muži sa spontánne na tento chúlostivý problém nesťažujú, hanbia sa hovoriť o ED, nechcú užívať lieky na ED, považujú ED za normálny prejav starnutia;
- lekári sa na tento častý problém aktívne nepýtajú, je nedostatočné vzdelávanie v tejto oblasti na lekárskych fakultách, skôr sa zdôrazňuje problematika nádorových ochorení, ochorení srdcocievneho systému, diabetu;
- masmédiá venujú tejto oblasti malú pozornosť.
Typický pacient
Spomínaný bludný kruh sa neraz spustí z obyčajnej nevedomosti vo vzťahu k prirodzeným zmenám v sexuálnom správaní vplyvom veku, o ktorých sme písali v časti o bezporuchovom sexuálnom správaní.
Typický pacient s erektilnou dysfunkciou:
- ženatý muž asi 54-ročný, liečený na diabetes a/alebo na vysoký krvný tlak, ktorý užíva aspoň jeden liek (teda chodí k lekárovi),
- uvádza trvanie problému v rozpätí 1,5 až 5 rokov,
- v čase návštevy odborníka nemal pohlavný styk už niekoľko mesiacov.
Keď sa pozeráme na problém erektilnej dysfunkcie z tohto aspektu, zhoršenie schopnosti erekcie, čiže nedostatočné stoporenie, strata stoporenia alebo chýbanie stoporenia pohlavného údu je príznakom určitej telesnej choroby. Medzi týmito telesnými chorobami majú prím
diabetes mellitus (cukrovka) a
ochorenia srdcovo-cievneho systému, medzi ktoré patria
vysoký krvný tlak (hypertenzia) a
choroby srdca.
Reakcie muža
Nech je príčina erektilnej dysfunkcie akákoľvek, zdá sa, že najčastejšou reakciou muža na ňu je sklon k vyhýbaniu sa intímnym situáciám pri pocitoch neistoty z očakávaného zlyhania, ako sme si to mali možnosť všimnúť aj v súvislosti s naším vyššie uvedeným prípadom.
Zdá sa, že muži reagujú na svoju erektilnú dysfunkciu možno povedať všade na svete podobne:
- obmedzením dotykových aktivít – spontánne pohladenia, dotyky rúk či nôh v posteli, obmedzenie bozkov pri stretnutiach či lúčeniach,
- predstieraním spánku v čase, keď si manželka líha do postele alebo líhaním do postele až v čase, keď už manželka zaručene spí,
- prežívaním pocitov nepohody s prejavmi skleslej nálady, dráždivosti, nevrlosti a sklonom ku konfliktovým prejavom nielen vo vzťahu k manželke, ale aj vo vzťahu k okoliu.
Keďže erektilná dysfunkcia sa prejavuje zásadne v partnerskom vzťahu, má aj na partnerku a samotnú kvalitu vzťahu mimoriadny vplyv, ktorý si trpiaci muž, ktorý sa pokúša skrývať svoje ťažkosti, často ani neuvedomuje. Veci znalá manželka alebo partnerka, ktorá už vyčerpala všetky možnosti pomoci, potom neraz zoberie problém do svojich rúk a buď sama navštívi odborníka so žiadosťou o radu, alebo k nemu „dotlačí“ svojho pasívnejšieho partnera, alebo, a to je ten najlepší prípad, odborníka navštívi spolu s ním.
Reakcie partnerky
Muži, ktorí sa bránia prijatu poruchy ako zdravotného problému, a je ich väčšina, sa vystavujú veľkému riziku narušenia svojho partnerského vzťahu, čo presvedčivo dokazujú aj najobvyklejšie reakcie ich partneriek na ich ťažkosti. Sú to:
- obava zo straty príťažlivosti pre partnera,
- pochybnosti o tom, či ich partner ešte má rád,
- podozrenie z nevery partnera,
- vyhýbanie sa intímnemu kontaktu s partnerom z dôvodu strachu z odmietnutia a z obavy, že by partnera mohli zahanbiť,
- vyhýbanie sa intímnemu kontaktu z dôvodu obáv z jeho náhleho prerušenia partnerom po neúspechu.
Keď obaja manželia budú vykazovať tieto typické reakcie na erektilnú dysfunkciu, je viac než isté, že ich vzťah vo významnej miere utrpí, a že skôr či neskôr sa stane skutočne ťažko znesiteľným.
Iným prípadom je, keď obaja partneri spoločne dospejú k názoru, že napr. v dôsledku prekonaného infarktu myokardu už nebudú sexuálne žiť, a túto skutočnosť prijmú bez toho, že by v ktoromkoľvek z nich vzbudzovala pocity sklamania. Ak je tomu tak, pochopiteľne, nič netreba liečiť.
V prípade rozhodnutia sa pre liečbu, teda rozhodnutia, ktoré korešponduje s uchovaním si dôležitej súčasti kvality života, existuje už v súčasnosti toľko možností, že tieto sa môžu v pravom zmysle slova prispôsobiť povahe problému a požiadavkám pacienta či klienta. Do dnešných dní zaznamenali možnosti liečby erektilnej dysfunkcie obrovský pokrok, a to tak v oblasti psychoterapeutických prístupov, ako aj v oblasti farmakoterapie.
